Striedavá starostlivosť – výmysel moderných rodičov

Nie je to tak dávno, kedy sa nový právny systém na Slovensku rozhodol povoliť rodičom striedavú starostlivosť o deti. Pre rodičov to znamená iba množstvo výhod. Ale myslí tu niekto aj na tých najmenších?

Pohoršenie, ktoré nemá hraníc

Sú dva tábory ľudí – tí, ktorí striedavú starostlivosť uznávajú a sami mali možnosť si ju vyskúšať a potom tí, ktorí si poriadne zvážili všetky klady a zápory a na ich základe sa rozhodli uprednostniť záujmy svojich detí pred tými vlastnými. Takýto rozsudok je doslova rozsudkom a mení osudy nielen detí, ale i rodičov a celých rodín. Je to veľké rozhodnutie a je poburujúce, že tých, ktorých sa to najviac týka, sa zvyčajne nikto neopýta na názor. A keby aj. Malé dieťa sa ešte nevie úplne rozumne a správne rozhodnúť.

Milujú oboch rodičov rovnako a preto je to ťažké

Pomôžte im. Milujú vás oboch rovnako. Ani jedného neľúbia viac či menej. Ukážte im, že aj keď sa rozvádzate, viete spolu i naďalej vychádzať a komunikovať aspoň do takej miery, aby bola vyhovujúca pre správne fungovanie a starostlivosť. Nechcú počuť hanlivé slová na otecka a mamičku. Nikto z nich nie je „ten zlý“ . Ak sa osočujete, trpia najviac. Naučte ich práve to, že ľudia si majú jeden druhého vážiť a ctiť. Ukážte im, že viete robiť kompromisy a že sa viete za každých okolností dohodnúť.

Prečo nevoliť striedavú starostlivosť

Odborníci, ale aj zdravý materinský úsudok totiž hovoria jasne: „Deti potrebujú domov!“. Bezpečný prístav. Kotvu. A domov je len jeden. Preto sa to volá domov. Je to miesto, kam patríme, kde prebývame, kde rastieme telom i duchom. Pri striedavej starostlivosti ich oberáme o pocit bezpečia, o pocit domova a odsúdime ich na večne zbalené kufre. Musia ísť na týždeň alebo na dva od mamy/od otca, pretože to je tak na papieri a nie preto, že to práve v tej chvíli oni tak chcú. Bez ohľadu na to, či sa im chce alebo nechce, musia odísť, opäť sa aklimatizovať na nové prostredie, nové výchovné metódy a pravidlá. Takto vyzerá výchovný vzor? Viete sa aspoň trochu vžiť do toho, čo cítia, keď sa zobudia uprostred noci a začnú plakať, pretože prvá myšlienka nie je to, čo sa im snívalo, ale „Kde to som?“. Vám by sa to páčilo? A oni sú malí, bezbranní a citliví.

Stopy, ktoré to môže zanechať

Sú to v prvom rade emocionálne deformácie, pocity strachu, neistoty a nízkeho sebavedomia. Ak má mať dieťa „dobré korene“, musí najprv dobre zakoreniť. Na zváženie.