Mávate deja vu? O čo vlastne ide?
Všetci sme si tým prešli minimálne raz. Situácie, ktoré sa nám zdajú, že sme ich už raz prežili. Môže to byť pohľad na akúkoľvek vec, miesto, prehovorené a počuté slová alebo momenty, pri ktorých sa chytíme za hlavu a povieme si: „Veď toto už predsa bolo.“
„Už videné“
V preklade znamená deja vu – už videné. Presná definícia pojmu však dodnes nie je vedecky podchytená. Rovnako ako sny a naše podvedomie, aj deja vu sa zaraďuje medzi záhady, na ktoré je moderná veda prikrátka. Skratka vieme, že sa deje, že existuje, ale je tu akási „stopka“. Ďalej sa nikdy nikto nedostal a nám tak ostávajú iba informácie poukrývané na najrôznejších mysterióznych stránkach.
Nie jasnovidectvo
Deja vu, to nie je schopnosť vidieť do budúcnosti. Keď je o ňom reč, ide o konkrétnu udalosť, ktorá zvyčajne trvá iba pár sekúnd. Počas nich viete, čo nasleduje a ste prekvapení akurát z toho, čo pri tom cítite. Jedna z teórií hovorí o tom, že viacero vnemov z deja vu sme už zažili a práve v tento moment sa nám pripomenuli. Ľudský mozog musí spracovávať kvantum informácií, a preto na veľa spomienok skratka zabúda. Deja vu je moment, kedy si ich náhle z ničoho nič privoláme. Nemusela sa stať konkrétna situácia, ale zvuky, vizuál, vnemy a pocity sa stotožnili a podvedomie to zachytilo.
Deja vu ako spomienky z minulého života?
Sú dve vetvy ľudí. Tí, ktorí veria v reinkarnáciu a tí, ktorí čo i len pomyslenie na ňu, úplne v mysli zavrhli. Akýkoľvek názor zastávate, jedno je však isté. Sú jasné dôkazy o tom, ako si dokážeme spomenúť na svoje minulé životy – či už formou hypnózy alebo pri hlbokej meditácii. Niektorí ľudia sú tak senzibilne založení, že majú výnimočné a nadprirodzené schopnosti spájať sa s vlastnou dušou i s dušami ostatných. Vedia s istotou povedať, aká je naša karma a čím sme sa v minulosti zapodievali.
Deja vu môže súvisieť aj s minulými životmi. Udalosti, ktoré nás hlboko zasiahli a zanechali v nás nejakú významnú stopu, sa jedného dňa „vyplavia“ a preto máme pocit, že úplne neznáma ulica, po ktorej kráčame, sa nám javí ako miesto, ktoré nás neuveriteľne priťahuje a cítime, že sme tu už raz boli. Možno sme aj boli.
