Potravinová sebestačnosť v slovenských rodinách
Tí, ktorí zažili éru socializmu, vedia, že jedným z mnohých vytýčených cieľov tejto doby bolo aj vyrovnať rozdiely medzi prosperujúcimi mestami a „zaostalým“ vidiekom. Dnes, po uplynutí mnohých rokov, vidíme, že tento cieľ sa pomaly, ale iste naplnil. Vidiecke zeleninové záhrady nahradili okrasné trávniky, na miestach dlhých fóliovníkov teraz stoja bazény a ovocné stromy v sadoch nahradili tuje a rôzne okrasné stromčeky.
Život na vidieku sa, až na málo výnimiek, začína vyrovnávať pohodlnému mestskému životu. A tak ľudia napriek tomu, že majú možnosti zabezpečiť svojim rodinám potravinovú sebestačnosť, pohodlne nakupujú v obchodoch.
Reči sa hovoria a chlieb sa je
Ešte v nie tak dávnej minulosti bolo úplnou samozrejmosťou, že každá slovenská domácnosť, ktorá mala čo len malý kúsok zeme či dvora, si dokázala zabezpečiť dostatok zeleniny, ovocia, mäsa či vajec takmer počas celého roka. Tie šikovnejšie gazdinky si bez problémov upiekli chlieb či iné pečivo a s úrodou zemiakov pohodlne prečkali až do jari. Bolo veľmi málo vecí, ktoré bola rodina nútená kupovať v obchodoch.
Väčšina bola zamestnaná na družstvách či štátnych majetkoch, takže okrem riadnej výplaty dostávali aj odmeny formou naturálií. Väčšinou išlo o kukuricu a obilie, ale ak bol súčasťou farmy aj mlyn, tak do špajzy pribudlo múky na celý rok. Obilím dokázali nakŕmiť sliepky, kačice a v žiadnom dvore nesmelo chýbať prasiatko či koza.
A práve takéto rodiny vďaka svojej sebestačnosti veľakrát dokázali počas celého roka zásobovať mäsom a zeleninou aj svoje deti v mestách. Dnes takýto obraz slovenskej domácnosti vidíme už len v starých socialistických filmoch.
Dokáže malý vírus zobudiť veľký národ zo stavu pohodlnosti?
Áno, práve tento mikroskopický nepriateľ nám ukázal, akí zraniteľní a bezmocní sme bez dostatku základných potravín v obchodoch. Panika, ktorá za pár dní doslova vybielila regály s múkou, konzervami, mäsom či cestovinami, nás niektorých prinútila zamyslieť sa nad naším smerovaním.
Kým pred koronavírusom sotva niekto myslel na plné mrazničky či police v špajze, dnes sa myšlienkové pochody u mnohých z nás točia práve o tom, ako sa podobnej situácii v budúcnosti vyhnúť. Samozrejme, nie každý má možnosť chovať zvieratá či pestovať toľko zeleniny, aby vystačila na celý rok. Ale ak zredukujeme časť okrasného trávnika či zrušíme jeden kvetinový záhon, budeme mať pre seba aspoň počas sezóny dostatok zeleniny alebo ovocia. Takéto myslenie v malom nám ako krajine iste veľmi nepomôže, môžeme však dúfať, že aj niektorí politici na vyšších postoch majú podobné názory.
Ak teda túto pomerne ťažkú epochu nášho života v zdraví prežijeme, bolo by namieste znovu prehodnotiť naše priority a zamyslieť sa, čo naozaj k životu potrebujeme. Sú to obrovské plochy upravených zelených plôch alebo radšej rovnako vkusné malé či väčšie políčka s niečím, čo uspokojí nielen naše zmysly, ale nás aj nasýti. Prijmime túto skúsenosť ako šancu na nový a hlavne lepší život.
