Frustrácia z neistej doby? Naučíme vás pochopiť pominuteľnosť života

Pandémia koronavírusu nás značne zasiahla a kričí z každého možného média. Nie sme schopní bojovať voči nahromadenej neistote a nervozite. Ale čo keď áno? Navzájom si pomôžme a skúsme aj vďaka prebiehajúcej situácií pochopiť pominuteľnosť života.

Začnime malými krokmi

Všetko sa spomalilo a trávime viac času doma. Núka sa nám dostatok priestoru na veci, ku ktorým sme sa dlho nemali. Na chvíľu sa vypnime z vonkajšieho sveta. Keď nemôžeme ísť na obľúbené miesta, ponorme sa do nášho vnútra.

Začnime malými krokmi. V prvom rade si musíme uvedomiť, že nemôžeme čakať na to, kedy sa toto celé skončí. Vzhľadom na vývoj situácie je ťažké predpokladať, kedy sa svet dá do normálu. Predtým sme boli zvyknutí na prehnanú slobodu, ktorá si očividne vyberá svoju daň.

Aktuálny okamih je tým najdôležitejším

Pominuteľnosť života je aktuálnejšiou témou než kedykoľvek predtým. Silno v nás rezonuje pocit, kde všade sme mohli byť, no nemôžeme.

Ja sama som zvykla myslieť, že keď nie som na desiatich miestach naraz, tak nežijem naplno. No začínam si uvedomovať, aká veľká hlúposť to bola.

Mali by sme si viac vážiť to, čo prežívame v momentálnom okamihu. Kto aj v týchto časoch stojí pri nás, a čo sa deje v bezprostrednom okolí. Doprajme si prechádzky v prírode a užívajme si dlhé večery s blízkymi. Viac čítajme knihy, učme sa variť, jednoducho, nájdime si kľudnú rutinu, ktorá nám vyhovuje.

Napriek tomu, že sa dnešok môže zdať zlý, v budúcnosti nám bude chýbať. Spomeňme si na momenty, kedy sa pozeráme do minulosti a nechávame sa pohltiť melanchóliou zašlých dní.

Život sú puzzle

Podstatnou myšlienkou v prípade pominuteľnosti je fakt, že každý jeden deň formuje celok. Že život je ako skladanie puzzlí, aj keď to vyznieva ako klišé.

Jedna z najhorších ľudských aktivít je neustále odkladanie. Samozrejme, že sa naskytajú veci, ktoré teraz nie sú splniteľné. Stále je tu ale milión vecí, ktoré sme takto roky nezodpovedne odkladali. Práve prišiel ten správny čas na to ich vybrať a začať. Nech už je to túžba naučiť sa niečo nové (jazyk, varenie, zapísanie sa do online kurzu…), alebo sa aj v niečom zdokonaliť.

Stále si hovoríme, ako sa nám niečo nechce začínať, lebo vidíme len ťažkú cestu. Vravíme si, že to potrvá celú večnosť, kým sa zlepšíme. Sme frustrovaní pomalým progresom. No možno o rok budeme horekovať nad tým, kde sme dnes mohli byť, keby sme vtedy začali.

Pevne verím, že rýchlosť doby sa posledným rokom spomalila, a tým sme pochopili závratnosť a nestálosť života.