Pravá láska?
V romantických filmoch, knihách, v básničkách, v zamilovaných pesničkách – spomína sa všade. Láska. Každý toto slovo pozná, a predsa sa jej význam podceňuje. Používa sa nedbalo, ba dokonca niekedy aj neúprimne. Existuje vôbec pravá láska?
Spriaznené duše
Nájsť svoju spriaznenú dušu je túžbou každého z nás. Poznáme ten výraz, avšak nie je celkom isté, či vieme, čo znamená. Spriaznená duša je vlastne naše zrkadlo. Je to človek, ktorý je úplne rovnaký ako my. Môže to byť niekto z rodiny, naša priateľka, kamarát, ale aj partner. Je to osoba, pri ktorej máme pocit, že ju poznáme akoby celý život. Niekedy stačí iba krátky okamih, aby sme si uvedomili, že k sebe jednoducho patríme.
Inokedy sa našou spriaznenou dušou stane osoba, ktorú sme poznali z minulých životov. Naše duše sa „spoznajú“ a my nevieme prečo, ale skratka máme potrebu toho druhého ochraňovať a byť stále pri ňom.
Iná teória hovorí o tom, že všetci máme svoju spriaznenú dušu – našu druhú polovičku srdca, ktorá presne zapadne do tej druhej.
Isté však je, že spriaznenú dušu spoznáme práve v období, kedy sme na to 100% pripravení. V správnom čase a na správnom mieste. Áno, ako z romantického filmu. Osud však presne vie, aký má s nami plán. Možno je to osoba, ktorú denne stretávame a nepripisujeme jej žiadny význam. Jedného dňa sa však naše duše „zacítia“ a to bude ten správny čas. Čas na pravú lásku.
Ako ju spoznáme?
Keď stretneme spriaznenú dušu, jednoducho to vieme. Nevieme presne vysvetliť, čo cítime a ako je to vôbec možné, avšak sme si úplne istí. Prečo? Sme navzájom na seba „napojení“. To znamená, že presne vieme, čo tá druhá osoba cíti, na čo myslí a aj na diaľku sa spolu dokážeme telepaticky spojiť a vycítiť, keď sa náhodou deje čosi zlé.
Je nám spolu viac než dobre. Povieme si, že už máme všetko. Sme šťastní, že len sme vedľa seba, hoci práve nič nemusíme robiť. Navzájom si pomáhame. Robíme všetko pre šťastie a spokojnosť toho druhého. Nezištne a úprimne. Cítime radosť a harmóniu. Sme plní optimizmu, radosti zo života a plní nádeje. Prejavujeme súcit, avšak neľutujeme. Poskytujeme slobodu, voľnosť a maximálnu dôveru. Bez problémov povieme „prepáč“ a sme vďační za každý jeden okamih s ňou.
Pravá láska je to vtedy, ak sa začneme meniť k lepšiemu. Keď sa z nás stáva nový, lepší človek.
