Zakázané ovocie sladkého urban exploringu
Ruku na srdce, kto z nás vždy nemiloval hľadanie pokladov a odkrývanie záhad? Asi sa všetci zhodneme na jednohlasnom „áno“ pre pocit z neprebádaného, ktoré často nemusí, ale niekedy predsa môže ukrývať obrovské vzácnosti. Hovoríme o Urban exploringu. Zaujímavej aktivite, čo balansuje na hrane zákona, no napriek tomu si získava stále viac fanúšikov v šírom svete i na Slovensku.
Urban čo?
Urban exploring alebo urban exploration je činnosť, ktorá spája prvky adrenalínového športu, umenia a taktiež čiastočne archeológiu. Prečo? V skratke ide o navštevovanie verejnosti neprístupných, schátralých, no za to nestrážených budov. Krv v žilách často tuhne už pri pohľade na „vchody“, ktorými sa do takéhoto objektu môže človek dostať. Väčšinou to nie sú dvere a väčšinou je treba dávku odvahy sa k prístupu vyšplhať, plaziť sa úzkymi štrbinami dávno obrastenými všakovakým druhom machu či brodiť sa čuchu nelahodiacimi kanálmi. Hrady, zámky, tunely, katakomby alebo opustené fabriky. Urban explorerovi (človeku, ktorí sa venuje tejto aktivite) nezáleží na kráse pamiatky, ktorú sa svojpomocne rozhodol navštíviť. Stačí ak je v podstate verejnosti neprístupná a dobrodružstvo sa môže začať. Hnacou silou každého urban explorera je totiž zážitok, ktorý mu daná pamiatka vie ponúknuť. Čím horší prístup, tým viac adrenalínu a šanca, že pred ním naposledy po podlahe prežratej červotočmi kráčal temný gróf v 18. storočí. A možno tam v tajnej skrýši ukryl zlato. Alebo zanechal šifrovanú správu o recepte na hubovú polievku vyrytú do drevenej zárubne. Môžete nájsť čokoľvek a preto je táto aktivita taká zaujímavá a stále viac vyhľadávaná. V dobe čoraz väčšej kontroly nad naším súkromím sa nevinný „vlup“ do továrne na výrobu železničných koľají razom stane romantickejším.
A predsa je tam pravidlo
Samozrejme, že aj koníček plný zakázaného adrenalínu, bude mať svoje pravidlá. Bez nich by to nešlo a najmä ďalší, ktorí by taktiež prepadli vášnivému urban exporingu, by už nemali čo objavovať. Základným pravidlom je teda ten najsmutnejší fakt pre ľudí s obľubou drobných suvenírov z dovolenkovej destinácie. Pri tomto archeo-športe si totiž so sebou nesmiete nič odniesť. Môžete si všetko nafotiť, natočiť na video a zdieľať v nekonečných vodách internetu. No priestor, kam ste suchou alebo častejšie mokrou nohou vstúpili, musí ostať neporušené. Preto neodporúčame ani vyrábať si jednoduchšie cestičky „náhodným“ rozbitím ďalšieho okna. Miesta by mali ostať v stave, za ktorým sa všetci túžobne vydávajú odniesť si ešte aký-taký kultúrno-architektonický zážitok z budovy ľudstvom odsúdenej na večnú skazu.
