Papuče patria k domovu
Viete, čoho nie je nikdy dosť? Papúč! Pri pravidelnom používaní sa dokážu veľmi rýchlo poškodiť a zničiť. Navyše nevyzerajú príliš esteticky. Vždy, keď prídeme domov, je to asi prvá vec, po ktorej siahneme. Príjemný pocit tepla a mäkkosti lahodí našim nohám a pripomenie, že sme konečne vo svojom.
Vždy jedny v zálohe
História papúč na Slovensku siaha už do stredoveku. Najskôr si ľudia balili nohy do rôznych látok, ktoré plnili najmä ochrannú funkciu. Najlepšie materiály boli z kože a srsti zvierat. Boli najteplejšie aj najodolnejšie. Hoci nevyzerali príliš vábne, pochvaľovali si ich najmä muži. Za čias bojovníkov a vojenskej histórie, chodili s týmito „návlekmi“ bojovať. Fermentovali ich tukom zvierat, čím boli odolné voči poveternostným podmienkam a udržiavali nohu v suchu. Na Slovensku bolo zvykom, že mladé slečny nosili biele, staršie dámy tmavé a páni nosili sivé farby papúč. Ženy si mohli svoju domácu obuv skrášliť výšivkami.
Ideálne je, ak máme doma vždy aspoň jeden pár navyše. Je to veľmi milé gesto, keď k nám zavíta hosť a my mu poskytneme kúsok pohodlia a pozornosti. Veď je to práve o tom. „Cíť sa u nás ako doma.“, vravievame. Práve papučky sú prvým signálom našej starostlivosti a úprimnosti. Prejavujú úctu a sú akýmsi symbolom hojnosti a tepla domova. Čím viac papúč máme, tým viac hostí vieme uvítať. Hosť do domu, Boh do domu…
Súčasť domáceho imidžu
Čo na tom, že sme doma a nik nás nevidí? Neznamená to, že máme úplne zabudnúť na dobrý vkus a pekné oblečenie. Koľkí z nás to riešia tak, že vyradené veci ľutujú odhodiť, ale radšej sa ešte obetujú a dlhé roky využívajú ako domáce odevy? Aj keď sme sa mnohí pousmiali a našli sa v tejto otázke, nezabúdajme, že výborne sa musíme cítiť aj za dverami svojho domova. Nikdy nevieme, kto k nám zazvoní a prekvapí nás svojou návštevou.
Práve pekné a hlavne pohodlné papuče sú doplnok, ktorý stojí iba pár drobných, ale častokrát vytvoria veľmi pozitívny efekt. Vedia uchvátiť, pobaviť, zohriať nôžky, ale aj ich vystaviť na obdiv. Dámske či pánske, detské a tzv. návštevné papučky by sme mali mať vždy na poriadku. Vyčleňme im čestné miesto a uschovávajme v pekných úložných boxoch, odkiaľ na nás „zažmurkajú“ skôr, ako tie, ktoré budú pohodené iba kdesi pod gaučom.