Súrodenci: ťahajú sa navzájom

Väčšina rodičov zastáva názor- mať aspoň dve deti. Jedináčikovi by bolo smutno, bol by rozmaznaný a podobné (dobre známe) hlášky. Ďalší špeciálny názor a pohľad na vec je – mať to z krku naraz alebo „jedným vrzom“, aby spolu vyrástli a rýchlejšie bude pokoj. Poznáme to.

Skutočné pozitíva sa ukrývajú kdesi inde

Najlepšie na tom je aj tak to, že súrodenci sa učia sami od seba. Navzájom sa neustále posúvajú vpred a stúpajú so svojím vedomím hore a ešte vyššie. Veľmi nenápadne a prirodzene odkukávajú od seba rôzne maličkosti, ktoré by sme ich my ako rodičia možno nikdy nedokázali naučiť. V prvom rade sa učia tolerancii. Musia totiž rešpektovať, že obaja majú určité potreby a harmonogram dňa, ktoré treba napĺňať, aby všetko fungovalo. Tým sa učia trpezlivosti, chápavosti a taktiež vnímavosti.

Musia pochopiť, že sebeckosť je zlá vlastnosť a postupne začínajú mať pod kontrolou svoje vlastné ego. Spolupatričnosť a súdržnosť je to najkrajšie, čo jeden druhému dokážu poskytnúť najmä vo chvíľach, kedy tušia, že urobili čosi „zlé“. Puto, ktoré sa buduje, je nezameniteľné a nenahraditeľné. Učia sa dávať a prijímať, a teda – učia sa milovať a možno aj nenávidieť.

Naučte ich, že sú tu vždy jeden pre druhého

Keď sa rodičia pominú, ostanú na tomto svete iba jeden pre druhého. Žiaľ, čoraz častejšie počuť z každej strany o rozhádaných rodinách a mnohokrát sú na vine iba peniaze a majetky. Naučte preto svoje deti, že nie je nič cennejšie, ako pravá a vzájomná láska, úcta, dôvera a blízkosť. Ani všetky bohatstvá sveta nenahradia skutočné poklady, ktoré si ako rodina dokážete neustále odovzdávať, avšak tieto cenné veci nemajú žiadnu nominálnu hodnotu. Ich cena má nevyčísliteľnú hodnotu, je nemenná, stále stúpajúca, poctivá, čestná – ešte inak – mať súrodenca je dar, ktorý sme do života dostali a ktorý si musíme strážiť, chrániť, pestovať, milovať a neprestajne zaň ďakovať!